Prečo som sa rozhodla pre interrupciu?

Mojím najťažším rozhodnutím  v živote bolo rozhodnuť sa či skutočne podstúpim interrupciu. Bolo ťažké sa rozhodnúť pretože s mužom s ktorým som čakala dieťa so mnou dieťa nechcel, naplánoval so mnou rodinu ani spoločnú budúcnosť. Vedela som, že ak si to nechám tak, to ako študentka nezvládnem, moja rodina by mi finančne nemohla pomôcť a tak som rozmýšľala či to dieťa naozaj bude šťastné. Dnes bojujem s pocitom viny, nemôžem sa s tým zmieriť a nedokážem si odpustiť... nemôžem sa pozrieť do zrkadla bez toho aby som nepociťovala bolesť a výčitky. Je naozaj ťažké nato zabudnúť, aj keď sa budem snažiť ako len chcem tak nikdy nato nezabudnem... jediné čo mi ostáva je zmieriť sa tým, zmieriť že som bola na interrupcií... Je to skutočná bolesť. 

Hovorí sa, "čas všetko vylieči" ale, skutočne je to tak?! prešli mesiace, dní... no stále to cítim rovnako. Je fakt ťažké si tým prejsť a byť vyrovnaná sama so sebou a nemyslieť na to všetko, je fakt ťažké si priznať tieto skutočnosti, a byť šťastná. Môžem mať milión deti ale  stále mi bude chýbať toto jedno.. 

Túžila som po ňom a takto rýchlo sa ho vzdala... niekedy mám pocit, že na tomto svete nechcem existovať, že nechcem byť na tomto svete a najradšej by som odišla za mojím bábätkom... pýtate sa či je  postabortívny syndróm skutočný? Áno je!.